Najstaršie doklady o osídlení katastra Radošoviec pochádzajú z mladšej doby kamennej (sekery, sekeromlaty a úlomky keramiky). Existujú nálezy i z mladšej doby bronzovej (spony).
1297
V súvislosti s budovaním prístupovej cesty ku stavbe vodnej nádrže (za základnou školou) objavili sa stopy sídliska zo staršej doby železnej. V priestoroch vlastnej stavby nádrže sa našlo keltské pohrebisko z mladšej doby železnej ( posledné storočie pred n.l.). Najstaršia doteraz známa písomná zmienka o Radošovciach pochádza z 27. januára 1297, kde sa Radošovce uvádzajú pod názvom villas Rasolyz.
1392
Staršiu obec, ktorá sa spomína v listinnom materiáli z roku 1392, zničili v 15. storočí husiti.
1437
Nová obec sa v roku 1437 spomína už ako mestečko s mýtom – Rassich. V tom čase patrilo hradnému panstvu Holíč.
1554
Mestečko dostalo trhové a jarmočné právo v roku 1554 od Ferdinanda I.
1730 – 1766
V roku 1730 – 1766 patrilo skalickým jezuitom, potom prešlo späť panstvu Holíč, ktorého majiteľmi boli Habsburgovci. V roku 1715 vlastnilo mestečko vinice, 15 poddanských a 17 želiarskych domácností, v roku 1828 malo 137 domov a 965 obyvateľov. Obyvatelia Radošoviec sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja.
1830
Žilo tu viacero židovských rodín, ktoré si v roku 1830 postavili synagógu.
1976
V roku 1976 bola k Radošovciam pričlenená samostatná obec Vieska . Spomína sa v donačnej listine uhorského kráľa Žigmunda pre Stibora zo Stiboríc z roku 1392 ako Kysfalu. Patrila hradu a panstvu Holíč, od roku 1730 jezuitom v Skalici a od roku 1776 uhorskej komore. V roku 1787 bolo v obci Vieska 57 domov a 341 obyvateľov, v r.1828 bolo 63 domov a 439 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja.
I keď obec nie je veľká, je oddávna akýmsi prirodzeným centrom okolitých obcí. V starých listinách sa spomína ako mestečko, narozdiel od ostatných blízkych dedín. Od nepamäti obyvatelia centrum našej obce nenazývajú námestie, ale „mjestečko“.
Erb obce Radošovce vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu : V červenom štíte zo stredného vyššieho vŕška modrého trojvršia vyrastajúci strieborný latinský, uprostred zlatým rondelom preložený tlapovitý kríž, sprevádzaný dvomi, z bočných vrchov vyrastajúcimi zlatými rozvilinami.
Kresba pečatidla z r. 1620
Odtlačok pečatidla z r. 1818
Pečiatka na písomnosti z r. 1869